Spomienky

Pietne spomienky v obci Hejce a na vrchu Borsó

19. mája 2007 bol, za účasti ministra obrany, v obci Hejce, odhalený pamätník obetiam havárie. Predtým však vojaci zabezpečili pozostalým odvoz na vrch Borsó, na miesto havárie. Po zapálení sviečok a položení kvetov boli pozostalí postupne zvážaní späť do obce Hejce. Vzhľadom na ťažký terén a poruchu vozidla prebiehal zvoz postupne a pomaly. To však nebránilo ministrovi obrany Františkovi Kašickému, ktorý už hodinu meškal, prísť do obce, odhaliť pamätník a znova odcestovať, hoci ešte polovina pozostalých bola na ceste z vrchu Borsó do obce Hejce. Dôležité predsa bolo predovšetkým to, že tam boli médiá a on sa mohol vo večerných správach pochváliť.
Od roku 2007 sa každoročne, v deň havárie, konali pietne spomienky v obci Hejce a na vrchu Borsó, ktoré organizovalo ministerstvo obrany. Boli to pompézne spomienky, s vojenskou hudbou, z čestnou strážou, za účasti ministrov obrany SR aj MR a ďalších politikov. Všade plno novinárov. Jedenkrát sa na spomienke objavil aj Prezident SR (Andrej Kiska). V príhovore povedal, že to je jeho povinnosťou a vecou cti zúčastniť sa spomienky každý rok. Odvtedy sa tam neukázal.
Vzhľadom na naše spochybnenie spôsobu vyšetrovania havárie a výsledkov uvedených v záverečnej správe sme, ako občianske združenie, na tieto skutočnosti upozorňovali aj v našich príhovoroch, ktoré nám ministerstvo obrany zaradilo do programu. Zároveň sme požadovali odtajnenie utajovaných dokumentov z vyšetrovania. Poslednou takouto oficiálnou, každoročnou spomienkou, bola spomienka v roku 2021. Po tejto spomienke vtedajší minister obrany Naď oslovil pozostalých s myšlienkou, že v nasledujúcich rokoch by upustili od každoročných spomienok a organizovali by ich len každý piaty rok. Našou odpoveďou bolo, že nás to neovplyvní, pretože my tam budeme každý rok, až dokiaľ budeme vládať. Pre nás nie sú dôležití žiadni funkcionári, politici, ani médiá. To je predsa ich parketa. Vidno to aj z toho, že akonáhle politik skončil vo funkcii, tragédia AN-24 prestala byť pre neho zaujímavá a viac sa v obci Hejce neukázal.
Ako vznikol pamätník?
Ešte v roku havárie, 2006, občania maďarskej obce Hejce postavili na vrchu smrti veľkú skalu. Bola prvým pamätníkom, ktorý po havárii vznikol a doteraz je tým ktorý najviac dýcha tragédiou. V tom istom roku bol požiadaný galantský umelecký sochár Ladislav Sabo, aby do skaly osadil pamätnú tabuľu. V zápätí potom vyhral súťaž na postavenie pamätníka v obci Hejce, ktorý bol odhalený 19.5.2007. Pozrite si jeho otitulkované video nahrané v Maďarsku:

Video – umelecký sochár Ladislav Sabo o pamätníku

Neskôr ministerstvo obrany doplnilo okolie pamätníka na vrchu Borsó o 42 drevených stĺpov s menami obetí. Od tej doby tam má každý svoj priestor a zároveň je to priestor všetkých.

Do obce Hejce a na vrch Borsó chodíme najmenej dvakrát v roku, na Pamiatku zosnulých a v deň výročia havárie. Ako pozostalí, ale zároveň ako členovia občianskeho združenia AN-24 (5605) – HEJCE vždy zapálime náhrobné svetlá a položíme kvety ku všetkým stĺpom a k spoločnému pomníku na oboch miestach položíme vence. Vrch Borsó má pre nás zvláštnu atmosféru. Dýcha tragédiou. Lietadlom skosené stromy evokujú predstavu o tom, čo sa dialo v posledných sekundách života našich blízkych. Tlačia sa slzy do očí, zviera sa hruď. Z neďalekej čistinky je vidieť cieľ letu, ktoré lietadlo už nedosiahlo. Košice. Len nejakých 30 kilometrov.
Vraví sa, že to jediné, čo je na tomto spravodlivé, je smrť. To však neplatí v tomto prípade. Tu bola smrť vysoko nespravodlivá. Zahynulo 42 dobrých ľudí, ktorí sú vinní len tým, že sedeli práve v tomto lietadle. Spomienky sú ťažké. Nech robíme čo robíme, stále nás v podvedomí ťaží akýsi kameň v hrudi, čosi nevypovedané nedoriešené, nespravodlivé…

Po vzniku občianskeho združenia sme vždy, pred pietnou spomienkou, požiadali ministerstvo obrany, aby zaradili do programu aj príhovor člena občianskeho združenia. Našu požiadavku vždy akceptovali, i keď museli tušiť, že ich v príhovore nebudeme velebiť.

Vyjadenie MO SR k žiadosti o zaradenie do programu

Pietna spomienka 2018
Počas pietnej spomienky v roku 2018 sme starostovi obce Hejce ďakovným listom vyjadrili poďakovanie za jeho ústretovosť a pomoc pri organizovaní pietnych spomienok. Predovšetkým sa aj s obyvateľmi obce Hejce dobrovoľne starajú o úpravu okolia pamätníkov a údržbu cesty na vrch Borsó. Zabezpečuje nám tiež dopravu na vrch Borsó a je ochotný aj osobne nás na miesto havárie dopraviť. Viac v dokumente tu:

Pietna spomienka 2018 – príhovor a ďakovný list starostovi obce Hejce

Príhovor – pietna spomienka 2018
Vážení prítomní, pozostalí a rodiny obetí havárie lietadla AN-24, priatelia rodín a obetí, vážení predstavitelia SR, Maďarska a ostatné zahraničné delegácie.

Chcem sa vám prihovoriť v mene občianskeho združenia AN-24 (5605) – HEJCE, i v mene rodín obetí s ktorými sme v kontakte. Môj príhovor sa však dnes bude niesť v trochu inom duchu, než sme boli v uplynulých rokoch zvyknutí.

Uplynulo 12 rokov od doby, kedy havarovalo neďaleko obce Hejce lietadlo s našimi blízkymi. Moji známi, i predstavitelia médií sa ma niekedy pýtajú, ako to prežívam, alebo čo pre mňa znamená takáto pietna spomienka. Všetci vieme, že pre pozostalých bola táto udalosť veľmi bolestivou. Tá bolesť je v našich srdciach stále, je v našom podvedomí pri každej našej činnosti, ako kameň v hrudi, ktorý nás neustále ťaží. Veď sme stratili súčasť nášho života. Museli sme sa naučiť s touto bolesťou žiť, ale je tu stále.

Po havárii sme s napätím sledovali záchranné práce a dostupné informácie z priebehu vyšetrovania. Mnohí z nás nedokázali uveriť záverom, že vinou pilota zahynulo 42 ľudí. Tí, ktorí boli z prostredia blízkeho letectvu a leteckej prevádzke boli často presvedčení, že všetko bolo inak.

Dnes, po 12 rokoch od havárie, máme však zozbieraných množstvo podkladov, indícií, dôkazov, výpovedí očitých svedkov a posúdení leteckých odborníkov i odborníkov z oblasti súdneho lekárstva, ktoré nás v našich podozreniach utvrdzujú. Požiadali sme o prijatie predsedu vlády, premiéra i prezidenta republiky, ktorých sme chceli o zistených skutočnostiach informovať. Ponúkli sme túto možnosť i ministrovi obrany. Bohužiaľ, nikto z nich nás neprijal, nikto nás nechcel vypočuť. Naše zhromaždenia pred úradom vlády, pred generálnou prokuratúrou a pred krajskou prokuratúrou v Prešove i pred NR SR boli neúčinné. Minister obrany odmietol odtajniť utajovanú časť spisu, i keď GP sa vyjadril, že nevidí dôvod na neodtajnenie. Vzhľadom na to, že je v našom záujme dozvedieť sa skutočnú pravdu, boli podané v tejto veci i trestné oznámenia na GP. Tie boli s odôvodnením zamietnuté. O trestnom oznámení podanom v máji 2017 máme poslednú informáciu z júna 2017 len o tom, ktorá prokuratúra to rieši, inak nič, už 7 mesiacov. Na trestné oznámenie a žiadosť pozostalej zo septembra 2017, podanú na GP, že chce vo veci vypovedať ako svedok, sa nikto ani neozval. Po týchto skúsenostiach sa nemožno diviť, že sa cítime byť nevypočutí a ignorovaní, nedôležití. Preto sme koncom uplynulého roka založili občianske združenie s názvom AN-24 (5605) – HEJCE, ktoré je otvorené pre všetkých pozostalých, rodiny, priateľov a tých, ktorí majú záujem dozvedieť sa skutočnú príčinu havárie. Prvoradým cieľom združenia je podpora a rozvíjanie aktivít v oblasti pomoci pozostalým po obetiach havárie vojenského lietadla AN-24, predovšetkým aktivity smerujúce na obnovenie vyšetrovania havárie.

Vo svetle uvedených skutočností sa nám javí toto kladenie vencov najvyššími štátnymi predstaviteľmi SR ako neúprimné, len ako ich osobná prezentácia a získavanie politických bodov. Ich spoluúčasť na smútku pozostalých je ich činmi spochybnená.

V ďalšej časti sa chcem prihovoriť starostovi a občanom obce Hejce:
Prečítať ďakovný list.
Odovzdávam starostovi obce Hejce tento ďakovný list a umelecké dielo, ktoré pripomína udalosť spred 12 rokov a našu neutíchajúcu bolesť.

Fotografie: Obraz darovaný starostovi obce Hejce

Pamiatka zosnulých 2018

Pietna spomienka 2019 – príhovor (video)

Pietna spomienka. Január 2019 (foto)

Venčeky vyrobila naša členka Miška Michaličková

PIETNA SPOMIENKA 2020:
Počas pietnej spomienky v roku 2020 sme starostovi obce Hejce, p. Lévayovi, poďakovali za udržiavanie pietneho miesta, údržbu cesty na vrch Borsó a za ochotu kedykoľvek nás na vrch Borsó (aj osobne) dopraviť. Odovzdali sme mu, ako pozornosť od nás, umelecký obraz starej ženy, ktorej sa v očiach zračí výjav z havárie lietadla AN-24.

Príhovor Edity Belkovej sestry pilota Nora Kumančíka 19.1.2020

PRÍHOVOR Edity Belkovej 19.1.2020
Vážení pozostalí, vážení prítomní.

Rok sa s rokom stretol, a my tu opäť stojíme na mieste tragédie spred 14 rokov.

Pred necelým mesiacom sme slávili Vianoce. Pri slávnostných stoloch opäť chýbalo 42 ľudí, ktorí nám boli veľmi blízki. Myšlienky na nich nás sprevádzajú neustále a pri všetkých svojich činnostiach ich podvedome vnímame. Obzvlášť smutné sú však spomienky počas dní, kedy sa ľudia stretávajú, kedy sa spoločne radujú, keď si navzájom prajú zdravie, šťastie, lásku. Uvedomujeme si, že už ich nikdy neobjímeme, nestiskneme dlaň, nepohladíme, nepobozkáme. Zostali navždy s tými, s ktorými spolu pracovali, spolu bránili iných, a nakoniec, keď už všetky úlohy splnili, spolu navždy odišli. Je pre nás cťou stáť každý rok v tento deň na miestach, kde vyhasli ich životy a pripomínať si ich.

A tak tu stojíme a spomíname. Modlíme sa a dúfame, že naši milovaní odpočívajú v pokoji. Ja, ako sestra pilota Nora Kumančíka v to naozaj len dúfam. Môj brat bol pochovaný s pečaťou viny. Vyšetrovatelia prišli k záveru, že môj brat svojim nezodpovedným prístupom, či rozhodnutím zavinil túto tragédiu. Stojím tu pred Vami všetkými s pokorou, nekonečnou ľútosťou a neutíchajúcou bolesťou v srdci. Poznala som svojho brata. Miloval svoju rodinu aj svoju prácu. Nikdy by neriskoval a nehazardoval ani so svojim, ani s inými životmi. Stať sa vojenským pilotom bolo jeho detským snom. A tento sen ho odprevadil aj na večnosť. Neverím a nikdy som sa nevyrovnala s výsledkami vyšetrovania. Preto bojujem o očistenie mena môjho brata, ale aj celej posádky.

Niekoľko rokov úzko spolupracujem s pozostalými, hlavne s rodinou Orlických, Késziových a tiež s pánom Katrincom, ktorým patrí moja veľká vďaka. Spoločne, aj s ďalšími pozostalými a sympatizantmi sa snažíme dozvedieť skutočnú pravdu o tomto tragickom nešťastí. Na tento účel sme, už niekoľko rokov, zoskupení v občianskom združení s príznačným názvom AN‑24 (5605) – HEJCE. Podľa našich poznatkov boli príčiny havárie iné, než bolo oficiálne prezentované. A týchto poznatkov je stále viac. Preto sa snažíme dosiahnuť obnovenie vyšetrovania.

Viem pán Gajdoš, že máte náročnú a ťažkú prácu. Často musíte robiť dôležité a vážne rozhodnutia. Česť Vašej práci. Ale nemáte žiadne právo rozhodovať o tom, či my pozostalí môžeme alebo nemôžeme vedieť pravdu o tom, ako a prečo naši milovaní museli zomrieť.

Pred niekoľkými rokmi, pri jednom rozhovore, pán Bulík povedal, že to boli len vojaci.
Môžem Vás ubezpečiť pán minister, aj Vás pán Bulík, že tí „len vojaci“ boli tiež z mäsa a kostí ako Vy. Mali tiež srdce, ktoré pre niekoho bilo. Všetci tí „len vojaci“ milovali a boli milovaní. Boli súčasťou našich životov a preto sa naše rany nevedia zahojiť. Chýba nám ich prítomnosť, ich hlas, ich smiech, …

Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým tým, ktorý si v tento deň prišli uctiť pamiatku našich milovaných. Vďaka však patrí aj starostovi a občanom obce HEJCE, ktorí udržiavajú okolie pamätníkov v obci i na vrchu Borsó a starajú sa o prístupové cesty. Taktiež nám vždy vychádzajú v ústrety, keď ich požiadame o dopravu na miesto havárie.

S našimi neprajníkmi, ktorí v našej snahe obnoviť vyšetrovanie a dozvedieť sa pravdu, vidia iba peniaze, by som sa rozlúčila slovami pána Orlického: „ Povedzte, koľko je hoden život našich milovaných? My Vám tie peniaze dáme, a Vy nám ich všetkých vráťte!

Noro, braček môj, tieto slová posielam do neba iba tebe.
Do neba si odletel, brat môj milovaný, krátky čas si strávil tu, dole medzi nami.
Smrť si ťa zobrala, prečo neviem stále, moje srdce krváca a smúti neustále.
Vinu na teba hodili, za lajdáka označili. Nenechám to ja len tak, brat môj milovaný.

Komunikácia o možnosti účasti na pietnej spomienke 2021

Príhovor predsedu OZ 19.1.2021, na sociálnych sieťach (počas pandémie)

Po 14 rokov sme sa obci Hejce pravidelne stretávali 19. januára, v deň smutného výročia tragédie, ktorá v roku 2006 nečakane zasiahla 42 rodín a navždy ich spojila. No dnes, v deň 15. výročia nás situácia prinútila zostať doma. Opatrenia vlády a pandémia nám narušili aj túto smutnú tradíciu. Požiadali sme síce o výnimku, avšak zložitosť podmienok a s tým spojenej administratívy nás od tohto kroku odradila. Hold… nepatríme k „našim“ ľuďom.

Preto si v týchto dňoch uctíme pamiatku tichou spomienkou v našich domovoch a na cintorínoch, na miestach ich posledného a trvalého odpočinku. Zapálime sviečky, položíme kvety, zaspomíname.

Ani po takejto dlhej dobe väčšina z nás nedokáže povedať, že čas zahojil rany. Rany tu stále sú, naše srdcia stále krvácajú, naši blízki chýbajú, len tú bolesť nevidno. Pri štedrovečerných stoloch chýbalo 42 ľudí a chýbajú stále. Život ide ďalej, len v podvedomí cítime tú krivdu, ktorú nám život priniesol, ten kameň, ktorý nás ťaží v hrudi. Stále máme v hlave tú nevyslovenú pravdu o celej tejto udalosti. Stále túžime vedieť, čo sa v skutočnosti stalo. Keď v tichu spomíname, alebo s niekým o tom hovoríme, často sa nám tlačia slzy do očí. Cítime lásku i hnev, pokoru i silu bojovať, nádej i beznádej. Nedokážeme povedať, čo z toho je silnejšie. Všetko sa to v nás mieša. Nakoniec ale znova vstávame, ako vták fénix z popola a sme odhodlaní znova zabojovať za pravdu. Za našich blízkych, i za nás.

Od doby, keď sme v obci Hejce stáli pred rokom, sme sa v hľadaní pravdy posunuli o väčší kus vpred, než za predošlé roky. Tento posun nastal nielen tým, že nás kontaktovali ďalší svedkovia a odborníci z rôznych oblastí súvisiacich s lietaním a s haváriou, ale aj spoluprácou s právnikmi a s prispením ministra Naďa, ktorý splnil sľub ktorý nám dal a odtajnil spis z odborného vyšetrovania. Áno, existuje ešte iný utajený spis, k tomu však majú kompetencie orgány prokuratúry. Aj toto riešime. Niekoľko vecí je rozpracovaných, ale nie je účelom práve teraz a tu o všetkom informovať. Členovia o.z. budú informovaní na Zhromaždení, ktoré tento rok pravdepodobne prebehne elektronicky.

Dnes chceme len spomínať. Na to akí boli, ako si ich pamätáme. Vraví sa, že tí najlepší idú prví…. a ja to tiež tak cítim. Rovnako ako všetci tí pozostalí, s ktorými som mal možnosť hovoriť. Vieme, že čas nevrátime, že musíme ísť vpred. So žiaľom v duši, s bolesťou v srdci, s kameňom v hrudi…

Prajem Vám všetkým veľa sily a odhodlania do ďalšieho života. Verte, že som s Vami a Váš žiaľ je rovnako aj mojim žiaľom, Cítim s Vami. Spoločne s priateľmi v občianskom združení AN-24 (5605) – HEJCE budem aj naďalej bojovať za pravdu.

Česť pamiatke našich blízkych.
Ľudovít Orlický

Pietna spomienka 2022 – príhovor

Vážení pozostalí, vážení prítomní,
opäť po 16 rokoch stojíme na tomto mieste, ktoré nám pripomína strašnú tragédiu a najťažšie chvíle našich životov. Spomíname. I keď polámané stromy na vrchu Borsó postupne zarastajú, naše srdcia stále krvácajú, naši blízki chýbajú, len tú bolesť nevidno. Čas trochu otupil rany, ale doteraz cítime ten kameň v hrudi, ktorý nás sprevádza každou našou činnosťou. S takýmito pocitmi sme sa už naučili žiť. Aj nedávno sme slávili Vianoce a pri našich sviatočných stoloch chýbalo 42 ľudí, ktorí takto nezmyselne odišli z tohto sveta. V takýchto chvíľach sa nám tlačia slzy do očí. V našich pocitoch sa miešajú láska i hnev, nádej i beznádej, pokora i sila bojovať. Zároveň cítime spolupatričnosť mnohých ľudí, ktorí smútia spolu s nami.

Často sa v tichej spomienke vraciam do doby spred 16 rokov a predstavujem si, čo sa dialo v posledných sekundách. Ako začalo lietadlom triasť, ako nastalo zdesenie. Potom nárazy a deformácie, vzduchom lietajú predmety, ale i ľudia. Krik, hrôza, myšlienky sa striedajú rýchlosťou svetla. Všetci už cítia, že došlo k najhoršiemu. A zrazu ticho. Po prvom šoku opäť krik a plač niekoľkých preživších. Vtedy mám po celom tele zimomriavky a v očiach slzy. Predstavujem si svojho syna, mám v hlave jeho pocity a len dúfam, že sa dlho netrápil. A kameň v hrudi stále ťaží.

O to je to horšie, keď cítime, že k takejto havárii došlo úplne zbytočne. Keď si kladieme otázky, ktoré sú v rozpore s oficiálnymi závermi vyšetrovania. Prečo bolo vo vzduchu lietadlo, ktoré tam nemalo čo robiť? Prečo niekto podcenil bezpečnosť? Vedeli niečo, prečo museli zomrieť? Bola posádka paralyzovaná? Takých otázok je mnoho a len pomaly na ne nachádzame odpovede. Niet sa čo diviť, že neveríme oficiálnym záverom. Máme zranené srdcia a v podvedomí, ale aj na základe našich poznatkov, cítime niečo iné. Dnes máme k dispozícii odtajnený spis ministerstva obrany, spis z prokuratúry, ale aj dokumentáciu z Maďarska a mnoho ďalších podkladov. Aj tieto skutočnosti nám pomáhajú postupne sa posúvať vpred. Nie, nechceme špekulovať o tom, čo bolo skutočnou príčinou nehody, i keď indície máme. Takéto závery však budú musieť vysloviť orgány na to určené. My len nedokážeme uveriť, že vina padla na hlavu pilota, i keď s dovetkom „pravdepodobne“.

Dnes však chceme predovšetkým spomínať. Na to, akí naši blízki boli, ako si ich pamätáme. Vraví sa, že tí najlepší idú prví…. a ja to tiež tak cítim. Rovnako ako všetci tí pozostalí, s ktorými som mal možnosť hovoriť. Vieme, že čas nevrátime, že musíme ísť vpred. So žiaľom v duši, s bolesťou v srdci, s kameňom v hrudi…

Prajem Vám všetkým veľa sily a odhodlania do ďalšieho života. Verte, že my, ktorí sme zoskupení v občianskom združení AN-24 (5605) – HEJCE, sme s vami a váš žiaľ je rovnako aj našim žiaľom. Cítime s Vami.

Na záver chcem poďakovať starostovi a občanom obce Hejce, všetkým tým, ktorí sa o tieto pietne miesta, v obci Hejce a na vrchu Borsó, starajú a ktorí nás po vzájomnom dohovore kedykoľvek dopravia svojimi prostriedkami na miesto tragédie.

Ďakujem.

Na pamiatku zosnulých v roku 2022 sme sa, ako už tradične, vyviezli na vrch Borsó. Ku všetkým stĺpom sme zapálili náhrobné svetlá a pripevnili kytičky, ktoré vyrobila naša členka Mária.

Pamiatka zosnulých 2022

Pietna spomienka 2023

Pietna spomienka 2023 – príhovor

Pietna spomienka 19.1.2023:
Úvodom chcem poďakovať všetkým prítomným za účasť na tejto pietnej spomienke, vám, pozostalým, ale aj veteránom, z ktorých mnohí poznali osobne našich blízkych. Rovnako chcem privítať všetkých priateľov, známych a všetkých vás, ktorým smrť našich blízkych nie je ľahostajná a ktorí si aj dnes spomenuli, čo sa stalo pred 17-timi rokmi na kopci Borsó.

Vážení prítomní, každý život raz začína a raz končí – to je nezmeniteľný kolobeh života a chápeme to, ako prirodzenú nevyhnutnosť. Ale keď človek zomrie nezmyselne, naruší sa zákon života. Potom pociťujeme trvalú medzeru, nezahojiteľnú ranu, neutíšiteľný bôľ. Tragická smrť prerušila životy našich blízkych a my dodnes len s tou najväčšou námahou dokážeme pochopiť, že už nie sú medzi nami. Pominuteľnosť prišla príliš skoro a my môžeme už len spomínať. A musím znova, tak ako každý rok, povedať, že tá bolesť je stále rovnaká, len sme sa s ňou naučili žiť.

A prečo k tejto tragédii došlo? Ani po tak dlhom čase sme sa dodnes nedozvedeli, čo sa dialo počas letu v lietadle a prečo táto nezmyselná tragédia nebola riadne vyšetrená. Dnes, po 5 rokoch získavania dôkazov v našom občianskom združení AN-24 (5605) – HEJCE, môžeme jednoznačne tvrdiť, že ani kapitán lietadla Noro Kumančík a ani nikto z posádky nenesie vinu. Vinníci tejto tragédie, ktorá nám zobrala našich blízkych tam, odkiaľ niet návratu, nesedeli v ten deň v havarovanom lietadle AN-24. Vieme to my a niet pochýb o tom, že to vedia aj tí, ktorí túto haváriu vyšetrovali. Je smutné, že sa podpísali pod vyšetrovaciu správu. Veríme, že sa časom dozvieme prečo tak urobili a na koho pokyn. Sme len malý krok od toho, aby sme označili skutočných vinníkov tragédie a aby sa títo zodpovedali za životy 42 nevinných ľudí.

Ešte smutnejšie sú slová ktoré občas počujeme, aby sme to už nechali tak, aby sme sa v tom nevŕtali a nejatrili rany pozostalým. Nikto nám ale nevie vysvetliť, aký dôvod majú k takémuto vyjadreniu. Myslíme si, že je našou povinnosťou, keď už sme sa na tento boj dali, dotiahnuť to do konca a očistiť meno kapitána lietadla a posádky havarovaného lietadla.

Informácie zo Srbska hovoria o diverznej činnosti, ktorá mala byť vykonaná na lietadle v Prištine. Dostali sme sa až k osobám, ktoré boli posledné pri lietadle, ktoré sa opravovalo pred odletom z Prištiny.

Nech už bude pravda o havárii akákoľvek, musí uzrieť svetlo sveta, aby na inom mieste nestáli pozostalí ďalších vojakov tak, ako stojíme my teraz tu a aby sa podobné nešťastie nestalo len preto, že zatiaľ ešte nedotknuteľní, sa snažili a snažia zamlčať pravdu o tom, prečo na kopci Borsó vyhasli životy našich milovaných najbližších. Môžu sa nám vyhrážať, môžu nás očierňovať, zastrašovať, no nemôžu nás umlčať.

Spolu so srbskou stranou sa nám za posledné roky podarilo zozbierať dôkazový materiál o tom, akú činnosť jednotlivé slovenské kontingenty v Kosove vykonávali. Ak bývalý srbský minister obrany na našom osobnom stretnutí povedal, že havária lietadla AN-24 a vojnové zločiny páchané na srbskom obyvateľstve v Kosove, sú akési spojené nádoby, určite vedel, o čom hovorí. Tieto poznatky sa spoločne snažíme dať dokopy tak, aby na otázky srbskej strany tá slovenská musela konkrétne odpovedať. Že sa tieto otázky budú našim predstaviteľom prepojeným na mierotvorcov sveta spoza veľkej mláky čítať ťažko, o tom niet pochýb.

Vážení páni veteráni, sme nesmierne poctení, že vás tu každoročne stretávame, že sa staráte o pietne miesto na kopci Borsó, že nám dodávate silu v tomto boji za pravdou. Chceme sa vám tu na tomto mieste poďakovať a zároveň vám navrhnúť užšiu spoluprácu pri konaní každoročnej pietnej spomienky vždy 19.januára, lebo okrem toho, že to boli naše deti, naši najbližší, boli to aj vaši kolegovia, priatelia a spolubojovníci.

Dovoľte mi poďakovať sa starostovi obce Hejce, ako aj všetkým maďarským, myslím že môžeme povedať, priateľom, ktorí nám každoročne vychádzajú v ústrety a to nie len v deň tragédie 19. januára.

Vďaka patrí aj umelcovi-sochárovi pánovi Sabovi, ktorý vyhotovil tento pamätník a o ktorý sa stará dodnes, aby sa zachoval v dôstojnom stave. Na našej FB stránke nájdete od dnes otitulkovaný dokument, ktorý hovorí o tvorbe a symboloch tohto pamätníka.

Čo povedať na záver? Azda len to, že žiaľ a bolesť v našich srdciach ostanú navždy, spomienky na našich milovaných nikdy nezapadnú prachom. Budeme stáť na tomto mieste, pokiaľ budeme žiť a vládať. Nikdy nedopustíme, aby sa na túto hroznú tragédiu zabudlo. Dopredu nás ženie niečo v čo veríme, že ostalo dodnes nezodpovedané.

Ďakujeme vám, priatelia naši.

Fotografie: Pietna spomienka 2023

24.marca 2023 zorganizovalo občianske združenie pietnu spomienku na obete agresie NATO proti srbskému obyvateľstvu. Zhromaždenie sa konalo pred ambasádou USA.Pozvanie prijali aj členovia Únie veteránov SR.

Spomienka na obete Srbska

Pietna spomienka 19.1.2024:

Pietna spomienka 2024 – príhovor

Vážení pozostalí, vážení prítomní,

Opäť sa, dnes už po 18 rokoch, stretávame na týchto miestach, ktoré nám pripomínajú tú hroznú tragédiu, ktorá sa stala na neďalekom vrchu Borsó. Ani po 18 rokoch však nedokážeme povedať, že čas zahojil rany. Predovšetkým na týchto pietnych miestach nám sťahuje hruď a hrdlo. Keď v tichu spomíname, tlačia sa nám slzy do očí. Skosené stromy na vrchu Borsó nám evokujú predstavu o posledných sekundách havárie. Pri pohľade na ne sa predo mnou otvára obraz toho, čo museli naši blízki zažívať pred tým, než odišli navždy do večnosti. A odvtedy chýbajú. Chýbajú predovšetkým pri vianočných stoloch. Ale chýbajú i počas našich všedných dní. Vtedy síce nie je čas na smútok, ale stále cítime tú hrču v hrudí, ktorá nás v podvedomí ťaží akoby skrývala v sebe spomienku na čosi nespravodlivé, nevypovedané, nedokončené. Vieme však, že čas nevrátime, ani nezastavíme. Že musíme niesť tento svoj údeľ až do doby, kedy sa, ako dúfame, všetci znova stretneme na tom druhom brehu, kde nás čakajú spolu s tými, s ktorými strávili chvíle v misii, s ktorými pracovali, s ktorými bránili iných.

Dnes sme im všetkým prišli vzdať úctu, pokloniť sa položiť vence a kvety a zapáliť sviečky. Ako už každoročne, aj tento rok zapálime na vrchu Borsó náhrobné svetlá ku všetkým stĺpom, lebo všetkých považujeme za našich.

Nedá mi tiež nezmieniť o aktivitách nášho občianskeho združenia AN-24(5605) – HEJCE, ktoré sa už niekoľko rokov zaoberá príčinami havárie. Doteraz sme mnohí neuverili záverom, ktoré boli uvedené v spise z vyšetrovania nehody. Za niekoľko rokov sme zhromaždili množstvo dôkazov o tom, že vyšetrovanie sa uberalo nesprávnym smerom a nezohľadnilo mnoho dôkazov, ktoré máme dnes k dispozícii. A tých dôkazov stále bribúda. Ozývajú sa nám ďalší svedkovia a presvedčujú nás o tom, že pravda je niekde inde. Podnety na Generálnu prokuratúru v roku 2023, aj žiadosť o prijatie boli zamietnuté. Niet sa čo diviť, keď spisy na GP vybavuje človek, ktorý predtým pracoval na vojenskej prokuratúre, ktorá haváriu vyšetrovala. To nás však nezastavilo. Veď sú aj iné orgány, ktoré môžu kauzu riešiť. Pokračujeme v našich aktivitách a veríme, že skutočná pravda raz uzrie svetlo sveta. Podrobnejšie informácie dostanú v nasledujúcich dňoch členovia občianskeho združenia.

Na záver chcem poďakovať Starostovi obce Hejce za udržiavanie okolia pamätníka, ale aj za jeho ochotu postarať sa o pozostalých počas spomienkových dní a zabezpečiť im dopravu na vrch Borsó. Aj dnes, po skončení pietnej spomienky sú pripravené vozidlá na odvoz.

V našom smútku nás povzbudzuje aj účasť tých, ktorí nie sú pozostalými, ale mali v lietadle priateľov, kolegov, alebo len s nami sympatizujú. Osobitne musím spomenúť veteránov, ktorí nás v našich aktivitách podporujú a na vrchu Borsó udržujú okolie pamätníka.

Ďakujem vám všetkým za účasť.

Fotografie: Pietna spomienka 2024