HAVÁRIA AN-24
19. januára 2006 o 17:15 odštartovali z letiska v kosovskej Prištine dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl KFOR. Pristátie bolo plánované o 19:40 na letisku v Košiciach. O 19:30 po zahájení priblíženia na pristátie havarovalo jedno z lietadiel neďaleko maďarsko-slovenských hraníc. Narazilo ešte na maďarskom území do stromov na vrchu Borsó, v zalesnenej oblasti medzi obcami Hejce a Telkibánya. Havarovaným strojom bolo lietadlo sovietskej výroby Antonov An-24V, rok výroby 1969, registrácia 5605, samostatnej dopravnej letky v Kuchyni. Na palube bolo 43 príslušníkov misie KFOR a členov tzv. metodickej pomoci (vojenského obranného spravodajstva, vojenskej spravodajskej služby, vojenskej polície, inšpekcie vojenskej polície).
O 19:46 vyhlásila Letecká pátracia záchranná služba (LPZS) pohotovosť prvého stupňa a k miestu nehody bol vyslaný z letiska Sliač vrtuľník Mi-17, ktorý lokalizoval miesto nehody na svahu vrchu Borsó o 20:30. O pol hodiny neskôr prekročili slovensko-maďarskú hranicu štyri sanitky a hasiči z Košíc. Na mieste nehody, v ťažko prístupnom teréne a mraze, našli záchranári jediného preživšieho – nadporučíka Martina Farkaša (27), ktorý bol transportovaný na oddelenie ARO do košickej nemocnice.
Trosky lietadla An-24 boli neskôr prevezené na leteckú základňu v Prešove a podrobené dôkladnému vyšetrovaniu. Dôvody havárie neboli zistené, napriek nájdeniu funkčneho zapisovača letových údajov. Nakoniec bol vyšetrovacou komisiou vyslovený záver, že nešťastie spôsobilo pravdepodobne (!) zlyhanie ľudského faktora. Uvádza sa, že lietadlo An-24 nebolo vybavené zariadením na nahrávanie hlasu, tzv. CVR (cockpit voice recorder), a tak nebolo možné prešetriť komunikáciu členov posádky lietadla tesne pred nárazom stroja do terénu. Táto skutočnosť však bola spochybnená, o čom sa dozviete v časti „Nové poznatky„.
Na Slovensku bol po nehode 24 hodinový štátny smútok. Rozlúčka s plnými vojenskými poctami sa konala za účasti tisícov ľudí v prešovskej mestskej hale, na ulici Jána Pavla II. Zúčastnil sa jej aj generálny tajomník NATO, Jaap de Hoop Scheffer. Slovenský minister obrany Juraj Liška po rozlúčke podal demisiu.
Po 15 rokoch sa pozostalí začali dožadovať nového vyšetrenia havárie z dôvodu ich presvedčenia, že závery vyšetrovania nie sú správne, nakoľko neboli zohľadnené všetky relevantné dôkazy. Pozostalí založili občianske združenie AN-24 (5605) – HEJCE a zhromažďovali ďalej dôkazy o skutočných príčinách nehody. Z týchto dôkazov vyplýva, že vyšetrovanie nebolo vedené správne, bolo zmanipulované, zámerne neboli zohľadnené všetky relevantné dôkazy a preto aj závery vyšetrovania sú chybné. Viac v časti Vyšetrovanie a Nové poznatky.
V roku 2020 minister obrany Jaroslav Naď odtajnil a sprístupnil tak verejnosti vyšetrovací spis, ktorý mal k dispozícii. Z analýzy spisu vyplynuli ďalšie sporné skutočnosti.