BRÁNILI INÝCH, DOSTALI ICH VLASTNÍ

Spomienka na môjho syna Ľudovíta Orlického a na všetky obete havárie lietadla AN-24, ktoré havarovalo v obci Hejce počas návratu z Kosova 19.1.2006

Príhovor NGŠ

Príhovor náčelníka generálneho štábu OS SR genpor. Ľubomíra Bulíka, ktorý odznel počas smútočného rozlúčkového obradu s obeťami tragického leteckého nešťastia.

Vážené smútiace rodiny,
vážené smútočné zhromaždenie,
vážení prítomní!

S hlbokým zármutkom a bolesťou v srdci sa k Vám prihováram vo chvíli najťažšej a najsmutnejšej, keď mi pripadá rozlúčiť sa s našimi profesionálnymi vojakmi – profesionálmi telom i dušou v ich najtvorivejšom veku života. Neúprosná smrť vyhasila ich životy a vytrhla ich z kruhu rodín i spomedzi nás všetkých.

Po každom jednotlivcovi tu však ostáva niečo, čo nám zanecháva pre svojich potomkov, blízkych, priateľov a budúcim generáciám. Ostáva kus poctivej a dobre vykonanej práce, nielen v prospech Vašich rodín, Slovenskej republiky, ale aj v prospech vytvárania bezpečného života rodín v Kosove a vytvárania stability a mierového života vo svete.

Vážení pozostalí,

Človek je to najcennejšie, čo v našich ozbrojených silách máme, pretože sila rozhodovania a výkonu služobných činností ostáva na človekovi – vojakovi profesionálovi.

Strata, ktorú ste utrpeli Vy, i celé ozbrojené sily je o to väčšia, že títo naši kolegovia boli nielen dobrými rodičmi, životnými partnermi, synmi a dcérami, priateľkami a priateľmi, ale aj vynikajúcimi profesionálnymi vojačkami a vojakmi, pripravenými pri plnení svojich služobných povinností obetovať to najcennejšie – seba samých.

Vážené smútiace rodiny!

My, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky v týchto ťažkých chvíľach smútime spoločne s Vami. Prijmite prosím ešte raz prejav mojej najhlbšej sústrasti v mene Generálneho štábu a celých ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dovoľte mi tiež, aby som Vám i Vašim rodinám vyjadril podporu v týchto ťažkých chvíľach. Hlboko s Vami cítim.

Drahí kolegovia, odpočívajte v pokoji!

Česť Vašej pamiatke!